- Ahoj
- Čau
- Sadni si sem . Na kreslo .
- Myslíš , že je to dobrý nápad ?
- Áno . A prečo nie ?
- Zdá sa mi trochu ... Rozbité .
- To sa ti len zdá . V kľude si sadni .
- Tak teda dobre .
- Trochu sa kýve . Pozor .
- Nemusíš sa o mňa báť , sedieť viem .
- Ale nevedel si .
- Ako to ?
- Ešte včera si nevedel sedieť .
- To je vylúčené !
- Naozaj ! Sám si to povedal !
- Nič také som nepovedal !
- No vidíš ! Už znova tvrdíš niečo , čo nie je pravda !
- ...
- Ako ti mám potom veriť , že dnes už sedieť vieš ?!?
- Tak to ukončíme a ukážem ti , že sedieť viem !
- Dobre . Súhlasím . Tak ...
- ...
- Čo čumíš jak vyjavený ???
- ...
- Veď už si sadni !
- Ja ?
- Áno ty ! ... Čo si zrazu taký vyplašený ?
- Nie ... Nie som !
- Si ! A zasa klameš !
- Dobre ! Nechce sa mi to už riešiť !
- Tak si sadni !
- ...
- Sadaj !
- Dobre ! Nekrič !
- ...
- No sadneš si už konečne ???!!!
- Áno , áno ! Len ma nechaj si najprv vydýchnuť z dlhej cesty sem !
- Nevyhováraj sa ! Máš to od domu jeden kilometer a šiel si sem dobrovoľne ! ...
- Nešiel ! Zavolala si ma sem pod zámienkou , že mi musíš niečo dôležité povedať ! A teraz tu riešiš kreslo !
- Riešime ! Ty to môžeš totíž vyriešiť jednoducho ! Sadni si a môžme prejsť k veci !
- Dobre ...
- No konečne !
- Vidíš ? Sedím !
- Veď nikto nepochyboval o tom , že si sa to už nenaučil !
- Ale ty si pochybovala !
- Nie .
- Ale áno !
- Nie ... Len som si zahrala hru : Naštvi toho debila skôr ako on teba !
- Ty si myslíš , že som debil !?!
- Nie ! Veď za to , že sa to tak volá ešte neznamená , že sa jej musí zúčastniť debil . Napríklad také ... Človeče nehnevaj sa !
- Čo sem ťaháš nejaké Človeče ?!
- No ... V názve je slovo " človeče " . Ako človek . A to čo ju hráva nie je vždy človek ! Aspoň nemusí ! Aj keď sa za to pokladá ... Tak prečo by si ty musel byť automaticky debil ?!?
- ...
- Chápeš ?
- ... Nie ...
- Odvolávam všetko čo som povedala ! Ty si skutočne debil !